Stanovisko
rady a dozornej rady Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov
k nezobratiu na vedomie Výročnej správy o činnosti a hospodárení
Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov vrátane účtovnej závierky
za rok 2010
Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „fond“) bol založený v roku 2002 zákonom č. 471/2002 zo dňa 9. júla 2002 ako neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium.
Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave I., zapísaná v obchodnom registri ako „iná právnická osoba“ oddiel: Po, vložka č. 1217/B.
Správu fondu, na základe poverenia ministrom školstva Slovenskej republiky, vykonáva od 1. septembra 2002 Študentský pôžičkový fond. V prvom období správcovstva, v rokoch 2002 až 2003, bola vykonávaná len evidencia žiadostí o pôžičku z dôvodu, že napriek platnému zákonu, správca fondu nemal schválené vládou Slovenskej republiky finančné prostriedky na poskytovanie pôžičiek, ktoré sa v súlade so zákonom týkalo žiadateľov - absolventov pedagogických fakúlt od r. 1999 a ani na prevádzku. Situácia sa zmenila až 3. februára 2004 na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky, kde na základe poslaneckého návrhu (p. poslanec Polka) bolo prijaté uznesenie na schválenie finančných prostriedkov pre fond na rok 2004 z rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky vo výške 350 mil. Sk (11 617 871 €) – pripísané v prospech účtu fondu 3.10.2004 vo výške 200 mil. Sk a 28.11.2004 vo výške 150 mil. Sk. Uvedené prostriedky schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 18. augusta 2004 a Fond národného majetku SR tieto prostriedky poukázal v prospech účtu Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý v ustanovení § 28 taxatívne určuje použitie majetku Fondu národného majetku, ktorého príjmy a výdavky možno použiť na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky.
V rokoch 2002 až 2004 boli náklady súvisiace s rozbehom Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov uhradené formou pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu so súhlasom rady a dozornej rady. V uvedených rokoch to boli náklady na úhradu poštovného súvisiace najmä s korešpondenciou s okresnými a krajskými úradmi a neskôr s krajským školskými úradmi, žiadateľmi o pôžičku a náklady súvisiace s evidenciou žiadateľov.
Najvyššia výška pôžičky v súlade so zákonom pre žiadateľa spĺňajúceho podmienky, že pracuje ako pedagóg, môže byť do výšky 250 000 Sk (8 298,479 €) s možným zákonným odpočtom po odpracovaní každých päť rokov v rezorte školstva vo výške 25 000 Sk (829,85 €).
Za uvedené roky (1999 – 2003) – nie do r. 2004, pretože nešťastným ustanovením § 12 ods. 1 cit. zákona o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov, žiadateľ o pôžičku požiada písomne na tlačive vydanom fondom do 10. októbra kal. roka o zaradenie do zoznamu žiadateľov o pôžičku, a pôžička sa schváli (viď § 12 ods. 3/ a 6/) až v nasledujúcom kal. roku a fond informuje o tom žiadateľa do 20. novembra (s uzavretím zmluvy o pôžičke do 15. decembra kal. roka), pričom žiadosti o pôžičku boli podľa krajov nasledovné:
|
Kraj
|
Počet žiadateľov
od r. 1999 - 2003
|
Potvrdený počet
žiadateľov v r. 2004
|
Predpokladaná
výplata pôžičky v Sk
|
|
Trenčiansky
|
185
|
117
|
27 880 000
|
|
Košický
|
320
|
227
|
54 400 000
|
|
Prešovský
|
451
|
253
|
60 150 000
|
|
Žilinský
|
308
|
236
|
55 660 000
|
|
Nitriansky
|
219
|
136
|
32 600 000
|
|
Bratislavský
|
221
|
173
|
42 530 000
|
|
Trnavský
|
152
|
123
|
29 680 000
|
|
Banskobystrický
|
271
|
235
|
55 530 000
|
|
S p o l u
|
2 146
|
1 476
|
353 150 000
|
Rozdiel medzi podanými žiadosťami k 10.októbru 2003 (schvaľovanými k 20. novembru 2004) je ( fond žiada žiadateľov o potvrdenie žiadosti k 30. septembru kal. roka o tom, či má ešte záujem o pôžičku, či pracuje v rezorte školstva ), že žiadatelia už nemajú za obdobie „čakania“ záujem o danú pôžičku, pretože si finančnú situáciu vyriešili inak.
Z dôvodu zaslania oneskorených „návratiek“ (presťahovanie žiadateľov, nedoručenie rodinnými príslušníkmi napriek tomu, že bola zásielka zaslaná doporučene a pod.) sa do konca r. 2004 zvýšil počet žiadostí na cca 1600 žiadateľov. Preto rada fondu, aby všetkých žiadateľov upokojila (manželia v súlade so zákonom spĺňajúci podmienku boli uprednostnení), problém vyriešila úpravou výšku pôžičky.
V nasledujúcich rokoch fond vzhľadom na nižší záujem (cca 150 – 200 žiadateľov ročne) o pôžičky riešil poskytovanie pôžičiek už z vrátených splátok predchádzajúcich klientov. Pritom rada fondu striktne dodržiavala požiadavky krajských školských úradov ( členmi rady fondu sú prednostovia krajských školských úradov vymenovaní ministrom školstva) o potrebe stabilizácie pedagógov v danom kraji. Prednostne boli prideľované pôžičky pedagógom učiacim cudzie jazyky, primárneho vyučovania, informatikov a pod. Nebola resp. nie je to pre radu fondu a jej vedenie ľahká práca.
Samozrejme, daná dotácia sa postupne vyčerpala. Veď ak si uvedomíme, že aj keď je pôžička úročená 4 % p. a., pri zákonnom odpočte 829,85 € (25 000 Sk) každých päť odpracovaných rokov pedagóga -„pôžičkára“ v rezorte školstva, táto pôžička je v podstate bezúročná. Pritom fond z výnosu (teda z úroku) platí dane. Odpočet „stabilizačnej sumy“ vo výške 829,85 € (25 000 Sk) je v súlade so zákonom o účtovníctve v Slovenskej republike nákladovou položkou. Pritom náklady na celú správu (tak, ako vo všetkom) v bežnom živote narastajú v dôsledku inflácie.
Je prirodzené, ak si uvedomíme predchádzajúci odsek, že prvotná dotácia fondu nezabezpečuje každoročne poskytovať pôžičky začínajúcim pedagógom do nekonečna. Dá sa to iba zo splátok dlžníkov, pritom, po každých piatich rokoch sa mesačná splátka dlžníka znižuje o odpočet „stabilizačného príspevku“ na ďalších päť rokov. Nastane obdobie, ak nebudú zabezpečené ďalšie finančné zdroje do fondu, kedy fond pôžičky ďalej nebude môcť poskytovať.
Napriek uzneseniu č. 43 Národnej rady SR zo dňa 14. júna 2007 každoročne poskytnúť dotáciu pre fond vo výške 100 mil. Sk, fond nebol dotovaný. Prostredníctvom Ministerstva školstva SR bol podaný návrh Ministerstvu financií SR (od augusta 2007 do apríla 2008 bol návrh posúvaný na GMP, vnútrorezortné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rozporové konanie na úrovni štátnych tajomníkov MŠ SR a MF SR) na dotáciu v súlade s vyššie citovaným uznesením Národnej rady SR. Toto však skončilo zamietavým listom ministra financií, takže do vlády SR sa ani návrh nedostal. Sekcia vysokoškolského vzdelávania MŠ SR na žiadosť fondu listom z 2.5.2008 požiadala sekciu financovania a rozpočtu MŠ SR, aby v rámci všeobecnej pokladničnej správy bolo vyčlenených v rokoch 2009 – 2011 pre fond 100 mil. Sk. Napriek týmto opatreniam fondu a ministerstva školstva, dotácia do fondu nebola schválená. Keďže fondu chýbali finančné zdroje na poskytovanie pôžičiek, do vyriešenia dotácie rada požiadala radu Študentského pôžičkového fondu o pôžičku vo výške 40 mil. Sk (vyčerpaná v celkovej sume 32 500 tis. Sk, t. j. 1 078 802 €) za úrok 4,25 % p. a., ktorú z vrátených pôžičiek mesačne splácala v roku 2009. Táto pôžička z prostriedkov ŠPF bola k 31. augustu 2009 vrátená.
Za predpokladu, že v r. 2010 bol prvý odpočet z istiny najväčšej skupine pedagógov, ktorí dodržali zákonnú podmienku odpracovania v rezorte školstva päť rokov (1 230 žiadateľov, odpis v celkovej sume 1 007 438 €), vznikla fondu strata a nedostatok finančných prostriedkov na budúce pôžičky pri prerokúvaní Výročnej správy o činnosti a hospodárení Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov vrátane účtovnej závierky za rok 2009 vo Výbore NR SR pre vzdelávanie... sme dňa 26. augusta 2010 požiadali Výbor ... o pomoc. Uznesením č. 13 Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo odporúčané predsedníčke rady p. Redechovej v spolupráci s členmi výboru, poslancami NR SR p. J. Žitňanskou a p. P. Gogom navrhnúť riešenie otázky zabezpečenia finančných zdrojov na budúce obdobie tak, aby bolo možné každoročne poskytnúť pôžičku aspoň 100 žiadateľom. Keďže p. poslankyňa a p. poslanec nevyvíjali žiadnu aktivitu, predsedníčka rady p. Redechová s riaditeľom fondu ich oslovili listom z 12.10.2010 a dohodli stretnutie v polovici decembra 2010. To sa konalo len v medzi rokovacom čase poslancov na chodbe SAV. Do dnešného dňa však nebola podaná fondu od poslancov a ani Výboru NR SR pre vzdelávanie ...žiadna informácia, ako sa bude riešiť nedostatok finančných prostriedkov v budúcnosti. Návrh p. poslanca Beblavého vo Výbore NR SR pre vzdelávanie... dňa 16. júna 2011 – presunúť časť voľných finančných prostriedkov zo Študentského pôžičkového fondu do Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov je neakceptovateľný. Oba fondy sú neštátne, samostatné právne subjekty zriadené zákonom. Okrem iného, prečo by Študentský pôžičkový fond plnil úlohu štátu vo veci stabilizácie pedagógov (odpočet z istiny po odpracovaní každých piatich rokov).
Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v r. 2010 fond riešil priznávanie pôžičiek a uzatváranie zmlúv o pôžičke v šiestich etapách (od 22.11.2010 do 21.3.2011 – viď Výročnú správu za r. 2010) diferencovane podľa najväčšej potreby stabilizácie pedagógov podľa požadovaných odborov, na základe prieskumu Krajských školských úradov a ich zástupcov v rade fondu. Z celkového počtu 144 žiadateľov však „uspokojil“ len 101 žiadateľov, zvyšok t.j. 43 žiadateľov už o pôžičku nemalo z rôznych dôvodov záujem – prevažná časť z rezortu školstva odišla, alebo si vyriešili finančnú situáciu iným spôsobom.
V roku 2010 (15.7.) Ministerstvo školstva SR robilo prípravu štátneho rozpočtu na roky 2011 – 2013. Sekcia vysokoškolského vzdelávania MŠ SR listom MŠSR-5056/2010-071 z 23.3.2010 žiadala na základe analýz Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov o uplatnenie požiadavky (vzhľadom na § 7 písm. h/ zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov – zdroje príjmu dotáciou zo štátneho rozpočtu), aby v rámci Všeobecnej pokladničnej správy boli vyčlenené finančné prostriedky každoročne v sume 3,32 mil. eur na poskytovanie pôžičiek prostredníctvom Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. V liste sekcie financovania a rozpočtu MŠ SR je priamo uvedené, že keďže dotácia pre fond bola v roku 2007, resp. v roku 2008 riešená s Ministerstvom financií SR a následne táto dotácia listom ministra financií zamietnutá, je predpoklad, že nie je možné očakávať kladné vybavenie žiadosti zo strany MF SR.
Celkovú situáciu voľných finančných prostriedkov na zabezpečenie pôžičiek fond nemôže presne odhadnúť. Mnohí klienti fondu po priznaní pôžičky odchádzajú z rezortu školstva pracovať na iné pracoviská. V tom prípade musia zostatok dlhu vrátiť do šiestich mesiacov fondu (viď zákon). To sa týka aj tých pedagógov, ktorí mali rozviazaný pracovný pomer nie z vlastnej viny, ale z dôvodu rušenia škôl, zlučovania a pod. U týchto je problém aj so šesťmesačnou splatnosťou pôžičky – peniaze použili a žiadna komerčná banka im pôžičku neposkytne na splatenie dlhu vo fonde, pretože sú nezamestnaní, resp. nepracujú dlhšie ako 3 mesiace a pod.. A tým vznikajú fondu ďalšie problémy vymáhania, až súdnou cestou, exekúciami...
Odchod a predčasné splatenie dlhu fond nevie odhadnúť. Nevie ani odhadnúť, koľko bude žiadostí o odklad splátok pôžičiek z titulu materskej dovolenky, resp. poberania rodičovského príspevku (kedy sa pôžička neúročí a nespláca do veku 3 rokov veku dieťaťa, resp. maximálne do päť rokov od ukončenia vysokoškolského štúdia). Napr. v r. 2008 predčasne splatilo pôžičku 20 dlžníkov, v roku 2009 to bolo 22 dlžníkov, v roku 2010 celkom 21 dlžníkov a v r. 2011 do súčasnej doby (24.6.) predčasne splatilo pôžičku 12 dlžníkov. Okrem toho nemôžeme predpokladať ani poistné plnenie. Napr. v r. 2010 z titulu smrti nám poisťovňa uhradila jeden zostatok dlhu, v roku 2011 z toho istého titulu tiež jeden zostatok dlhu. Ak si štatisticky premietneme ostatné obdobie troch rokov predčasného splatenia, a ak priznáme 100 pôžičiek ročne, takmer 1/5 žiadateľov môžeme pokryť z takto predčasne splateného dlhu.
Vo Výbore NR SR sa p. Beblavý, rovnako aj v liste ministrovi školstva a ministrovi financií, ktorý zverejnil na svojom facebooku vyjadril, že „prečo neboli použité (myslí tým voľné zdroje Študentského pôžičkového fondu) na financovanie pôžičiek Pôžičkovému fondu pre začínajúcich pedagógov, hoci takáto výpomoc už bola v minulosti poskytnutá“. Ako sme spomenuli, na prelome rokov 2008 - 2009 Študentský pôžičkový fond poskytol pôžičku Pôžičkovému fondu pre začínajúcich pedagógov v sume 32 400 tis. Sk za úrokovú sadzbu 4,25 % p. a. Táto pôžička bola k 31.8.2009 zo splátok klientov splatená, čo spôsobilo, že fond pedagógov nemal na pôžičky pre všetkých žiadateľov k zákonnému termínu. Pre nastávajúce obdobie táto pôžička nebola poskytnutá, pretože neboli záruky, aby Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, ak nebude dotovaný, pôžičku splatil. Je paradox, že taký ekonóm ako p. Beblavý (vo Výbore NR SR pre vzdelávanie... 16.6.2011) nehovoril o pôžičke zo študentského fondu pre pedagógov ako o pôžičke, ale o „presunutí“ zdrojov. Oba fondy sú neštátne účelové fondy, samostatné právnické subjekty zapísané v Obchodnom registri Bratislava I., ako by bolo možné len tak „darovať“ peniaze jedného subjektu inému ? To by nebolo porušenie finančnej disciplíny? A k tomu treba pripomenúť aj skutočnosť, prečo by Študentský pôžičkový fond mal nahrádzať zákonnú povinnosť štátu t.j. „stabilizáciu“ začínajúcich pedagógov v rezorte školstva, keďže po každých piatich rokoch odpracovania v rezorte školstva je povinnosť fondu pedagógov z istiny klienta odpočitovať 829,85 € (25 tis. Sk) ?
Pán Beblavý v liste ministrom uvádza, že „riaditeľ fondov bol menovaný ešte za vlády Vladimíra Mečiara a správne rady fondov boli menované za vlády Róberta Fica. Ide tak o jednu z mnohých oblastí, kde musíme riešiť dedičstvo po minulej vláde.“
Áno, riaditeľ fondu bol menovaný radami fondov v súlade s príslušnými zákonmi radou fondu v roku 1997 v ŠPF, kde rozbehol fond na „zelenej lúke“ po prevzatí jeden a polročnej správy SLSP, a.s.. V r. 2002 v Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov, kde uplatnil v správe svoj know-how zo ŠPF. A div sa svete, od r. 2002 po nástupe „ 1.Dzurindovej vlády a aj 2. Durindovej vlády“ neboli k práci riaditeľa žiadne pripomienky ani vo Výbore NR SR pre vzdelanie, ani vo Výbore NR SR pre financovanie, menu... ale ani v NR SR, kde sa Výročná správa a výsledky hospodárenia v tých rokoch za príslušné roky prerokúvala. V súčasnej dobe riaditeľ pracuje vo fonde z celkovej doby existencie ŠPF (od r. 1997 – 2011 = 14 rokov) už desiaty rok za vlády vtedajšej a súčasnej koalície a v PFZP z celkovej doby (2002 – 2011 = 9 rokov) už šiesty rok. Tak potom aké „riešenie dedičstva po minulej vláde?
Rada a dozorná rada fondu je v súlade so zákonmi o ŠPF vymenúvaná z časti ministrom školstva, z časti Študentskou radou vysokých škôl SR. PFZP je vymenúvaná len ministrom školstva na návrh rady fondu, ktorý/á akceptuje návrh príslušných prednostov krajských školských úradov. Vždy na príslušné dvojročné funkčné obdobie do rady a dozornej rady PFZP boli delegovaní prednostovia krajských školských úradov. A to boli nominanti príslušnej vlády, veď za prednostov ich vymenúva vláda SR.
Áno, v súčasnej dobe (do 31.3.2012) plynie volebné obdobie zástupcov krajských školských úradov predchádzajúcej vlády. Ale minister ich nemôže odvolať, pretože zákon hovorí len o odvolaní v tom prípade, že môže byť člen rady a dozornej rady odvolaný, ak: bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, riadne nevykonáva svoju funkciu člena rady resp. dozornej rady (u dozornej rady v zákone možnosť odvolania nie je ani uvedená), ale to ani v súčasnej situácii fondu o členoch rady a dozornej rady nemožno povedať, pretože mali oveľa viac povinností a zodpovednosti voči žiadateľom o pôžičku začínajúcich pedagógov, lebo sa „hľadali“ zdroje, čo v predchádzajúcom volebnom období nebolo. Treba podotknúť, že ak sa funkčné obdobie členov orgánov fondu prelínalo s inou politickou garnitúrou, nikdy nebol ich úmysel poškodiť žiadateľov o pôžičku a ani fond.
Odmeny, resp. dohody o vykonaní práce pre členov rady a dozornej rady fondu napadol p. Beblavý vo Výbore NR SR pre vzdelávanie...,aj kvôli tomu nebola Výročná správa Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov o činnosti a hospodárení za r. 2010 schválená.
Áno, v § 3 ods. 9/ a v § 6 ods. 8 zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov je uvedené, že „členstvo a funkcie v rade a dozornej rade sú čestné“ (to isté platí aj pre členov rady a dozornej rady podľa zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov).
Literu zákona ŠPF o čestnej funkcii rada a dozorná rada fondu dodržiavala do roku 2005. Až rada fondu PFZP, nominanti vlády SR (prednostovia krajských školských úradov vtedajšej aj súčasnej koalície) si nechali vyplatiť odmeny v mesiaci december 2004 vo výške 10 tis. Sk na člena. Schválenie odmien bolo bez účasti riaditeľa na spoločnom rokovaní oboch orgánov, ktorý dostal rozhodnutie rady fondu (§ 5 ods. 3 písm. b/ zákona o PFZP - plní rozhodnutie rady fondu).
Na danú situáciu reagovala aj rada a dozorná rada ŠPF – prvú odmenu si nechali schváliť v decembri 2005 (á 9 tis. Sk). Túto situáciu riaditeľ riešil s audítorom, ktorý poukázal na neoprávnené odmeny. Od toho času fond začal výkon práce nad rámec svojich funkčných povinností člena rady a dozornej rady riešiť na základe dohody o vykonaní práce (za rôzne analytické štúdie a pod., pretože najviac poznali podmienky fondu, čím mohli prispieť k jeho funkčnosti).
Záver:
Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov vznikol zákonom NR SR. Ale nikoho netrápil a ani netrápi (ani vládu SR, NR SR a ani ministerstvo školstva SR, ktorého oba fondy nie sú priamo riadenou zložkou) jeho financovanie. To bola a je starosť príslušnej rady fondu resp. dozornej rady a riaditeľa. Spájať odbornú prácu manažéra pre dobro veci s politickými cieľmi v oboch fondoch je veľmi ťažké, nezlučiteľné.
V roku 2010 bol po prvý krát vykonaný odpočet u 1 230 klientov vo výške 1 007 438 €, ktorí splnili zákonnú podmienku odpracovania piatich rokov v rezorte školstva. Vzhľadom k tomu, ako som spomenul v predchádzajúcej časti, je táto suma nákladovou položkou a fond vykázal celkovú stratu 668 tis. €. Odpočet z istiny sa bude vykonávať aj v nasledujúcich rokoch, takže mesačné splátky, ktoré sú nižšie na ďalšie 5 ročné obdobie, nenahradia potrebu zdrojov podľa počtu žiadostí o pôžičku.
|
